Janko a Marienka – Elixír rozkoše

V hlbokom tichom lese, kde sa obyčajne ozývali len zvuky prírody a vtákov, sa prechádzala mladá dvojica. Držiac sa za ruky ako milenci, kráčali v hustom trávnatom poraste a prekračovali korene vysokých stromov. Vyzerali, akoby len nedávno dovŕšili vek dospelosti, na sebe mali len rozťahané a potrhané šaty, dievčaťu z nich dokonca vykúkali jej šťavnaté prsia a na bradavky jej padali dlhé plavé vlasy, zapletené do vrkočov. Mládenec sa na ňu zahľadel a zamrvil sa od vzrušenia. Aj keď sa na prvý pohľad zdalo, že sa jedná o obyčajných milencov, nebolo tomu tak. Boli to nevlastní súrodenci, Janko a Marienka.

Nemali spoločných rodičov, spoznali sa až na prelome šestnásteho roku života. Čo sa však bude diať v ich spoločnej izbe, nečakal nikto. Chémia bola silná, rodinné puto minimálne. A chuť po sexe a nekonečnej rozkoši obrovské. Robili to hlava nehlava, no nič netrvá večne a ich neustále radovánky nezostali nepovšimnuté. Pobožní rodičia ich vyhnali. Janko a Marienka už viac nepatrili do ich domácnosti. Vyhnanstvo ich priviedlo do lesa, ktorým teraz kráčali.

„Si smutná?“ spýtal sa Janko svojej nevlastnej sestry a pohladil ju po odkrytom ramene.

„Prosím ťa,“ odfrklo si plavovlasé dievča. „Nepotrebujem ich a ani ten dom. Jediné čo potrebujem, je toto,“ otočila sa k nemu a pevne ho chytila za penis. Jankom okamžite prebehla vlna vzrušenia a do ruky uchopil jej šťavnaté prsia. Prstami prešiel po nedočkavých ružových bradavkách, ktoré okamžite stvrdli.

„Zvládneme to,“ ubezpečoval ju Janko, „a keď sa nám podarí nájsť novú strechu nad hlavou…“

„Budeme si môcť užívať koľko len chceme,“ dokončila za neho Marienka a prisala sa na jeho pery. Vášnivé bozky prehlušili šum lesa, ich jazyky predvádzali spoločný tanec, chuť ich pier bola neodolateľná. Jankov penis už v Marienkinej ruke úplne stvrdol. Pozdvihol jej voľné šaty a rukou zablúdil do jej lona. Len čo sa dotkol zvlhnutej mušličky,