Snehulienka a sedem… trpaslíkov?

Rozvoniavajúcim zeleným lesom pomedzi nahusto rozosiate stromy kľučkovala neveľká postava. Za sebou ťahala dlhú žiarivo žltú sukňu, vďaka ktorej by si ju poľovníci nesplietli so zverou ani za úplnej tmy. Modrastý vrch šiat sa dvíhal s každým nádychom mladej dievčiny a tesne obopínal jej oblé prsia. Husté čierne vlasy jej siahali len po odhalené ramená a lemovali krásnu no bledú tvár. Každý v kráľovstve ju vďaka jej snehobielej pokožke poznal ako Snehulienku.

Snehulienka, kráčajúc šumiacim lesom, zavzlykala. Ráno toho istého dňa sa ako obvykle oddávala sama sebe. Byť zatvorená vo svojej hradnej izbe vie byť úmorné a jej jedinou útechou bola masturbácia. Jej nikdy neutíchajúca túžba po rozkoši ju prenasledovala každú chvíľu, pri pohľade na pekného muža v jej lone lietali milióny motýlikov. Nemohla sa im však len tak oddať, v meste by sa to roznieslo rýchlejšie ako mor. Rozhodla sa teda ukojiť sa sama, no pri ranných radovánkach ju pristihla jej macocha. Práve ona bola dôvodom, prečo teraz kráčala ľudoprázdnym lesom. Vyhnala ju z mesta a brány pre ňu budú zatvorené, dokým sa nenaučí kontrolovať svoje hriešne pudy.

Snehulienka však nič také nemala v pláne. Sadla si k stromu a oprela sa o jeho hrubý kmeň. To, čo nestihla ráno, dokončí hneď teraz a tu. Jej telo už úplne vrelo, nie len od vzrušenia, ale aj kvôli prechádzke v sparnom lese v nepohodlných šatách. Cítila, ako jej kvapka potu steká medzi jej šťavnatými prsiami. Načiahla sa po neďaleký kameň a s jeho ostrou stranou si natrhla dlhú sukňu vysoko nad kolenami. Rýchlym pohybom ju odtrhla celú. Na nohách ihneď ucítila jemný chladivý vánok, ktorý jej okamžite zavial aj popod už krátku sukňu a pošteklil jej nedočkavú a vlhkú mušličku. Rovnaký proces urobila aj s vrchnou časťou šiat, až kým na nej nezostal len malý kúsok látky, zakrývajúci jej bujnú hruď. Prechod z tepla do chladného vánku jej vyčaroval husiu kožu a jej bradavky sa vztýčili ako skalnaté štíty hôr. Začala si ich dráždiť prstami na jednej ruke a tou druhou si konečne zašla do úplne vlhkého lona. Hneď pri prvom dotyku sa jej prsty utopili v nektáre, ktorý sa z nej lial ako vodopád. Do jaskynky si strčila dva prsty a palcom si pri tom dráždila klitoris. Žblnkot jej mušličky prehlušovalo len štebotanie vtákov a jej vlastné vzdychy. Kúsok látky, ktorý zostal z jej šiat si stiahla na brucho a odhalila dve krásne a šťavnaté prsia. Ich snehobiela pokožka odhaľovala sieť zelenkavých žíl. Voľnou rukou si zdvihla jeden prsník vyššie, sklonila hlavu a prisala sa na tvrdú bradavku. Jej neukojiteľná túžba jej dodávala čoraz viac energie a rýchlosti. Cmúľajúc bradavku a dráždiac si klitoris, ale aj vnútro svojej jaskynky, bolo nebezpečnou kombináciou. Jej slastné stony naberali na intenzite, ruka behala von a dnu čoraz rýchlejšie, až kým sa Snehulienka neskrútila vo vášnivom kŕči a nevykríkla z plných pľúc. Prsník jej padol naspäť na hruď a z bradavky stiekla kvapka slín. Neprestávala sa dráždiť rukou, predĺžila si orgazmus čo najviac, ako to šlo. Vlniac panvou si vychutnala aj tú poslednú vlnu rozkoše. Rozvalila sa na trávnatej zemi a vyčerpaná z intenzívneho orgazmu takmer úplne nahá zaspala uprostred lesa.

Po bezsennom spánku náhle otvorila oči. Les sa zmenil. Zelené koruny stromov a trávnatú zem pohltilo šero. Príroda stratila farby. Začínalo sa zmrákať. Snehulienku to vydesilo a okamžite vyskočila na nohy, až jej pri tom poskočili prsia a rozbehla sa pomedzi stromy. Ani si neuvedomovala, že je stále takmer nahá. Bolo jej to však jedno. Nech ju všetci vidia, nemá sa za čo hanbiť.

Uháňajúc v stále hustejšej a hustejšej tme hľadala akýkoľvek previs či jaskyňu, ktorá by jej mohla poslúžiť ako úkryt. Behať po lese v dotrhaných šatách uprostred nočnej búrky bolo tým posledným, čo chcela podstúpiť. Predstavovala si, ako práve vráža do náruče pohľadného princa, ktorý ju na koni odnesie do svojho paláca. Nič také sa však nestalo.

Vtom si však všimla, že stromov je čoraz menej. Zrazu sa ocitla na okraji malej lúky, uprostred ktorej stál malý drevený domček. Napriek tomu, že v ňom nesvietilo žiadne svetlo a nepredpokladala, že by tam na ňu čakal rozpálený kozub, domček pôsobil až čarovne. Hotová záchrana. Neváhala ani sekundu, všetko je lepšie ako mrznúť uprostred noci na premočenej tráve.

Len čo vstúpila do dverí, všimla si, že dom je pravdepodobne obývaný. Všade boli neumyté riady, po stoličkách sa povaľovali košele a v kozube predsa len tleli vyhasínajúce uhlíky. S kliešťami vytiahla jeden z nich a zapálila oň knôt sviečky, ktorú schmatla z police. Domyslela si, že zloženie osadenstva tohto domu je zrejme mužské. Normálna mladá žena by sa začala strachovať, Snehulienke však v hlave vždy vírili úplne iné myšlienky. Ak sa vrátia domov, prinajhoršom sa z toho „vykecá“.

Prešla na poschodie a tam našla presne to, čo hľadala – spálňu. Zarazil ju však počet postelí. Bolo ich tam sedem. Vtom si však všimla druhú zvláštnosť. Postele boli príliš krátke na to, aby sa na nich mohla natiahnuť, aj keď výška nebola jednou z jej kvalít. Rozhodne sa však chcela vyspať na mäkkom, preto ich spojila dohromady. Stiahla zo seba zašpinenú sukňu a zvyšok šiat a prehodila ich cez čelo jedného z lôžok. Úplne nahá sa natiahla cez všetky postele a jemne si hladiac klitoris v nekonečnom vzrušení, ktoré sprevádzalo jej život, sa jej pomaly začali zatvárať viečka. Dúfala v krásne a štipľavé sny.

Prebudil ju silný rachot a hrubé tlmené hlasy. Rozhliadla sa po izbe, ktorú osvetľovali slnečné lúče, derúc si cestu cez malé podkrovné okenice. Než sa však Snehulienka stihla spamätať, masívne dvere sa rozrazili a v nich sa objavila skupinka… mužov? Ich telá síce boli svalnaté a mohutné, pôsobili však zvláštne. Keď sa od úľaku zodvihla na kolená, pochopila, čo sa jej na čumiacej tlupe cudzincov nezdá. Boli to trpaslíci. Keďže Snehulienka samotná patrila medzi nízku polovicu ľudí, prevyšovala ich len o pol hlavy. Ich vypracované polonahé telá, s pevnými svalmi všade, kde sa dajú vybudovať, v nej vyvolávali vzrušenie. Uteráky prevesené cez ich plecia nasvedčovali, že sa zrejme vrátili z práce a z očistného kúpeľu. Vo dverách stáli dvaja z trpaslíkov, ostatní sa tlačili za nimi a snažili sa ponad ich široké plecia nahliadnuť do izby. Až vtedy si uvedomila, že pred nimi kľačí úplne nahá. Samozrejme, že jej samotnej to neprekážalo, no aby nezapôsobila veľmi zle, formálne si prsia aj vagínu zakryla rukami.

Prvý trpaslík preglgol. „Čo tu robíš?“ ozval sa hrdelný hlas. „Kto si?“

„Volám sa Snehulienka,“ ozvala sa princezná nežne. „Prepáčte mi to, zablúdila som a potrebovala som sa niekde schovať pred búrkou.“

„Aha,“ odvrkol hovorca. Pôsobil zo všetkých najstaršie. „Tu ale nemôžeš zostať.“

„Ani na pár dní?“ hodila na nich Snehulienka psie oči.

„Ani na pár dní!“ ozval sa druhý. „To sú naše postele. Nemáme tu viac miesta. A prečo si vôbec nahá?“ ukázal na ňu hrubým prstom. Snehulienka si ho ihneď predstavila vo svojej mušličke. Čo ak nemá hrubý len prst? pomyslela si náruživá dievčina a rukou, ktorou si zakrývala svoju jaskyňku, si ju začala nenápadne dráždiť. Všimla si, ako sa trpaslíkovi vpredu v rozkroku pomaly vzpierajú