Športom k sexu

Bolo krásne májové ráno, obloha jasná a slnko príjemne hrejivé. Bežal som po chodníku v krátkych nohaviciach a voľnom tielku. O svoje telo som sa pravidelne staral a beh som si doprial každý deň. Keďže bol víkend a slnko zvykne byť poobede veľmi silné, rozhodol som sa pre ranný beh. Len pár okruhov po okolí, nechcelo sa mi hľadať les za mestom.

Nešetril som sa a nahodil som pomerne rýchle tempo. Hodil som pohľad na telefón, ktorý mi hlásil štyri zabehnuté kilometre. Super, už len ďalšie štyri a môžem si dať doma sprchu, pomyslel som si. Vždy som po behu miloval sprchu, najmä v teplých mesiacoch.

V ušiach som mal slúchadlá, hrala mi v nich moja obľúbená skupina. Blížil som sa k rohu budovy a chystal sa zabočiť, keď vtom mi mobil ohlásil ďalší prekonaný kilometer. Sklonil som hlavu, náhle som však ucítil silný náraz.

„Dopekla,“ zahundral som, keď som si uvedomil, čo sa stalo. Pred sebou som zbadal na zemi ležať ženu. Bola mladá, viac som si však nestihol všimnúť. „Kristepane, prepáč mi to,“ ospravedlňoval som sa úpenlivo a načiahol ruku, aby som jej pomohol vstať. Dievča ruku prijalo a pozviechalo sa zo zeme.

„Nie žeby som bola nadšená,“ odvetila s bolestivým výrazom v tvári, „ale stane sa.“ Otočila ruku a obaja sme zbadali nepekne zodretý lakeť. V rýchlosti som si ju prezrel a všimol si na kolene ďalší pramienok krvi.Na sebe mala športové oblečenie. Zrejme si bola taktiež zabehnúť.

„Hrozne ma to mrzí, nechcel som ťa takto zvalcovať,“ snažil som sa v tejto trápnej situácii niečo povedať.

„Naozaj si z toho nič nerob,“ povedala, no vtom zasyčala. „Au, trošku to ale bolí.“

„Nemôžem to tak nechať. Nedalo by mi to. Bývam kúsok odtiaľto, potrebuješ to čo najskôr vyčistiť. Ak chceš, môžeme zájsť ku mne a trocha ti to ošetrím,“ navrhol som jej s čisto dobrým úmyslom.

Mladá blondína sa však zatvárila veľmi neisto. To sa dalo chápať. „Neviem, či je to dobrý nápad. Čo ak si nejaký násilník,“ zasmiala sa, no v duchu mala skutočné obavy. To, že som ju zvalcoval, ju rozhodne nepresvedčilo.

„Chápem,“ prikývol som. „Ak chceš, môžeš kľudne počkať pred bytovkou, donesiem veci dole,“ navrhol som. Tento argument ju pravdepodobne presvedčil, pretože po krátkom rozmýšľaní súhlasne prikývla.

„Super, tak môžeme ísť,“ ukázal som jej cestu. „Nemám ti nejako pomôcť? Vieš chodiť?“

„Áno, áno,“ zasmiala sa. „To zvládnem sama.“

„Mimochodom, ja som Kamil,“ podal som jej ruku a milo sa usmial.

„Tatiana, teší ma,“ opätovala mi stisk aj úsmev. Až teraz som si všimol, aká je nádherná. Nenápadne som si obzrel aj jej telo. Tentokrát som však nehľadal zranenia, ale zadok a prsia. Ak by som mal jej telo pomenovať jedným slovom… bola dokonalá! Vyšportované stehná, oblý a pevný zadok, nie príliš veľké, no perfektne tvarované prsia.

„Počuješ ma?“ prebudil ma z myšlienok jej hlas.

„Prepáč, zamyslel som sa. Čo si vravela?“ opýtal som sa.

„Pýtala som sa, či behávaš pravidelne. Ešte som ťa nestretla,“ odvetila.

„Áno, behávam každý deň. Rád športujem,“ priznal som sa.

„To vidím,“ usmiala sa.

Takže nie som jediný, kto si obzerá postavu, zasmial som sa v duchu.

„Už sme skoro tu,“ povedal som a prstom ukázal na panelák, v ktorom som býval. „Takže, počkáš tu alebo pôjdeš aj hore?“

„Naozaj ti môžem veriť?“ spýtala sa pobavene.

„To je na tebe,“ odvetil som. „Nezdržím ťa. Ošetrím ti rany a si voľná.“

„Tak teda dobre,“ súhlasila a nasledovala ma dovnútra.

Keďže som jej zranené koleno nechcel namáhať ešte viac, použili sme výťah. Po tom, čo som otvoril dvere do bytu, sadla si na jednu zo stoličiek vo vstupnej hale. Rany som jej vyčistil s dezinfekčnou vodou a prelepil rýchloobväzom.

„Hneď je to lepšie,“ venovala mi Táňa hravý úsmev. „Ďakujem ti.“ Jej krása ma očarovala čoraz viac. Začínala ma pohlcovať celého. Mohli by sme si vymeniť kontakt, pomyslel som si. Najprv som sa jej však ponúkol s niečím iným.

„Ehm, ak chceš, môžem ťa hodiť domov autom. Bude to pre teba jednoduchšie.“

„Nie žeby som ťa chcela zneužívať, ale odvoz by som brala,“ zasmiala sa a odhalila rad bielych zubov.

„Skvelé,“ potešil som sa a schmatol kľúče od auta. „Ak sa teda nechceš zdržať, môžeme ísť.“

Cesta autom bola pomerne rýchla, bývala neďaleko. Taktiež však bola veľmi príjemná, porozprávali sme sa o hudbe, práci, ale aj náhodných témach.

„Tak, tu bývam,“ ukázala na vchodové dvere do bytového domu.

„Počuj, mám taký nápad,“ začal som neisto. „Čo keby sme si vymenili čísla? Vieš, mohli by sme si niekedy spolu zabehať.“

„Aby som znova skončila s obväzmi na kolenách?“ zasmiala sa. Slnko jej pri tom žiarilo na krásne blond vlasy. Uvedomil som si, že ma naozaj priťahuje. Jej krásny úsmev, jamky v lícach, modré oči a dokonalé telo. Mal som čo robiť, aby sa mi vo voľných nohaviciach nepostavil. Vtom však pokračovala. „Aj ja mám jeden nápad. Čo keby si so mnou šiel hore? Dáme si kávu, pokecáme… Je víkend, aj tak nemáme čo robiť. Alebo máš niečo na práci?“

Srdce mi poskočilo. Jednak od vzrušenia, jednak od radosti a jednak z obavy, že budem musieť naďalej bojovať s erekciou. Prečo som si neprezliekol nohavice? nadával som si v duchu.

„Už nemáš strach, že som násilník?“ spýtal som sa pobavene.

„Ak by si ním bol, už by si sa dávno o niečo pokúsil,“ odvetila a otvorila dvere na aute. „Tak už poď. Viem, že neodmietneš.“

Schuti som sa zasmial. Keby si len vedela, čo všetko mi behá hlavou, pomyslel som si. „Odhalila si ma. Tak fajn, kávu si dám.“

Vyšli sme na najvyššie poschodie. Jej byt bol celkom pekne zariadený. Nič prepychové, no na slobodné mladé dievča veľmi dôstojné.

„Máš pekný byt,“ povedal som obzerajúc sa po obývačke.

„Ďakujem,“ odvetila a usmiala sa. Znova ten krásny úsmev. „Pokojne sa usaď. Ja sa zatiaľ prezlečiem a hodím si rýchlu sprchu.“

„Rýchlu…“ zasmial som sa ironicky. „Poznám rýchlu sprchu u žien.“

„Nie som ako ostatné ženy,“ žmurkla na mňa a vykročila smerom do kúpeľne. „Nie že niečo ukradneš!“

„Neboj sa,“ odvetil som a obzrel sa za ňou. Vtom moje srdce aj penis poskočili takmer súčasne. Robí to naschvál? pýtal som sa v duchu. Keď bola asi na pol cesty, zhodila zo seba tričko. Naskytol sa mi pohľad na jej vyšportovaný chrbát. Zakrývala ho len podprsenka.

Sprcha jej naozaj netrvala dlho. Z kúpeľne však už vyšla oblečená s čerstvo prelepenými ranami. Spravila perfektnú kávu, sadli sme si na balkón, kde sme sa rozprávali aspoň hodinu. Vymenili sme si pri tom aj čísla na telefón. Moje srdce plesalo. Zakaždým, keď sa na mňa usmiala, som dostal chuť pobozkať ju. Keby len to… Nechcel som však nič unáhliť.

„Ďakujem ti za kávu, no ja už asi pôjdem. Aj ja potrebujem sprchu,“ povedal som a chystal sa na odchod.

„Nechoď ešte,“ naliehala a chytila ma za ruku. Pozrel som sa na ňu s prekvapeným výrazom, no nič som nepovedal. „Sprchu si môžeš dať aj u mňa. Dám ti uterák. Mám dokonca aj univerzálny sprcháč!“

„Vidím, že si pripravená naozaj na všetko,“ zasmial som sa. Neviem prečo, no predstava, že použijem jej sprchu, ma vzrušovala.

„To áno!“ odpovedala a natešene vstala zo stoličky. „Som rada, že zostaneš. Už hrozne dlho som tu nemala žiadnu návštevu.“

O malú chvíľu som stál v kúpeľni polonahý. Mal som na sebe len boxerky, keď vtom sa vo dverách zjavila Táňa aj s uterákom.

„Ehm, tu máš,“ podala mi ho a prezrela si moje vyšportované telo. Zahryzla si do pery, čo má nehorázne rozpálilo. Vtom sa však zvrtla na pätách a odišla s čudným potmehúdskym výrazom v tvári.

Nemíňal som veľa vody a dal som si naozaj skromnú sprchu. Poutieral som sa a chcel sa obliecť. Vtom som si však všimol, že moje šaty zmizli.

„Čo to?“ nechápal som a poobzeral sa po kúpeľni. Nikde však neboli. Bola tu Táňa? Vôbec som si ju nevšimol, rozmýšľal som. Obtočil som si teda uterák okolo pásu a vyšiel von. Mladú blondínu som však nikde nevidel.

„Táňa? Kde si?“ spýtal som sa. „Vzala si mi šaty?“

„Áno, prepáč. Nechcela som, aby ti navlhli,“ začul som jej hlas zo zavretej izby.

„Aha,“ začudoval som sa nad čudným dôvodom.

„Poď si po ne sem, prosím,“ dodala.

Poslúchol som, otvoril dvere a vstúpil. Meter odo mňa stála Táňa. Na sebe mala len spodnú bielizeň… Veľmi priehľadnú spodnú bielizeň.

„Prepáč,“ sklopil som zrak a zakryl si oči dlaňou.

„Nemáš sa prečo ospravedlňovať,“ odvetila veľmi náruživým hlasom. Znela úplne inak. Akoby kypela nedočkavosťou. Pristúpila ku mne a dlaňou mi prešla po hrudi. Druhou rukou sa načiahla za mňa a zabuchla dvere.

„Páni,“ žasol som, sledujúc jej ladné krivky.